Obec Sliepkovce

Moja rodná dedinka :-) Ak vám to pripadá ako geografická práca, tak vám to nielen pripadá, ale dokonca máte aj pravdu. Dokonca moja vlastnoručná :-)

Sliepkovce ležia uprostred Zemplína, na Východoslovenskej nížine, na vale Laborca, 11 km juhovýchodne od Michaloviec, v nadmorskej výške od 99 do 107 m. n. morom. Obec leží na 48° 35' severnej zemepisnej šírky a 22° 07' východnej zemepisnej dĺžky.

Podľa územnosprávneho členenia patrí obec do okresu Michalovce a Košického kraja. Podľa náboženského členenia patrí do rímskokatolíckej farnosti Budkovce. Do roku 2000 patrili Sliepkovce do gréckokatolíckej farnosti Dúbravka, ale od roku 2000 patria pod farnosť Lastomír.

Popri obci tečie rieka Laborec, obkolesená valmi vybudovanými v 40.-tych rokoch 20. storočia, pri regulácii toku. Neďaleko preteká potok Duša. Tieto vodné toky v minulosti postihovali ľudí záplavami, keď sa hlavne v jarných a jesenných obdobiach často vylievali.

Značný je výskyt rôznych druhov vtáctva ako napr. sýkorka obyč., vrabec, havran čierny. V letnom období každoročne prilietavajú lastovička obyč. a bocian biely. Žijú tu aj zdomácnene holuby, ktoré prebývajú v strechách domov. V Laborci celým rokom žijú rôzne druhy rýb, preto sa tu uplatňuje aj rybolov.

Na valoch Laborca, či na lúkách voľne rastú rôzne druhy tráv z čeľade lipnicovitých, kapustovitých, či ružovitých.

Väčšia časť pôdy, obkolesujúca obec, je využívaná ako orná pôda. Obyvatelia Sliepkoviec sa venujú poľnohospodárstvu, chovu hospodárskych zvierat, najmä hydiny, ošípaných, príp. hovädzieho dobytka, no len pre vlastnú spotrebu. Pôda v súkromnom vlastníctve je používaná zväčša na pestovanie poľnohospodárskych plodín. V najvyššej miere sa pestujú zemiaky. Ďalej je to pšenica, kukurica. Pre vlastnú spotrebu občania pestujú rôzne druhy zeleniny, strukovín a iných druhov využiteľných pochutín.

Agrospol Sliepkovce (bývalé Jednotné roľnícke družstvo) pestuje na svojich poliach prevažne pšenicu (prípadne inú obilninu), repku olejnú, slnečnicu alebo kukuricu. Hlavne chov hovädzieho dobytka patrí k odvetviam, ktoré sú v Agrospole preferované.

V okolí sa nachádza les, ktorý poskytuje poľovníkom pestrosť lesnej zveri. O výsadbu mladých stromov a udržiavanie lesa sa stará tzv. Lesná škôlka.

Sliepkovce majú 738 obyvateľov. 738 ľudí obýva 200 domov. Väčšina obyvateľstva je rímskokatolíckeho vierovyznania. Gréckokatolíkov nie je viac ako 100. Len niekoľko ľudí sa hlási k inému resp. žiadnemu vierovyznaniu.

Občania musia za prácou cestovať, lebo pracovných príležitosti v blízkom okolí je veľmi málo. Agrospol Sliepkovce zamestnáva len niekoľko desiatok robotníkov. Zostavajúci pracujú buď v Michalovciach, prípadne v Strážskom alebo v niektorom z iných miest v neďalekom okolí. Pracovné príležitosti v zahraničí (najmä Nemecko) využíva asi desiatka obyvateľov.

Nezamestnanosť v obci je približne rovnaká ako celoslovenský priemer. Časť nezamestnaných zamestnáva obecný úrad na verejno – prospešných prácach, alebo na čističke odpadových vôd.

Spojenie s okresným mestom poskytuje autobusová doprava. Dopravu zabezpečuje Slovenská autobusová doprava Michalovce. Autobusy premávajú približne každé dve hodiny v oboch smeroch (Michalovce – Lastomír – Sliepkovce – Budkovce), po komunikácii III. triedy.

Zásobovanie obyvateľstva potravinami a spotrebným tovarom je poskytované dvoma obchodmi. Potraviny Jednota s rozličným tovarom. Druhý obchod v obci prevádzkuje súkromný podnikateľ.

Poštové služby poskytuje občanom Sliepkoviec pošta Lastomír. Lekára majú Sliepkovčania prideleného z okresného mesta, preto musia za ním cestovať. Je tu zorganizovaný aj dobrovoľnícky požiarny zbor, ktorý má však zastaralé technické vybavenie, preto v čase potreby je privolávaný požiarny zbor z Michaloviec.

Vyučovanie základných vedomostí poskytuje Základná škola pre 1. – 4. ročník. Vo výučbe žiaci ďalej pokračujú na Základnej škole v Budkovciach, prípadne výnimočne na jednej z michalovských základných škôl. V Sliepkovciach vyučovanie prebieha v troch triedach. Vyučujú riaditeľ školy (Ján Mitro) a dvaja učitelia. Popoludní školskú družinu vedie vychovávateľka.

Pre deti v predškolskom veku je tu zriadená materská škola. Týmto majú rodičia zabezpečenú starostlivosť o deti v čase ich pobytu v práci.

V roku 1946 bol v obci založený športový klub Alexanderom Peštom. Členovia tohoto klubu hrávali futbal neregistrovane. V roku 1953 vznikol prvý registrovaný futbalový klub Telovýchovná jednota Sliepkovce. V súčasnosti tento klub stále existuje a združuje mladých chlapcov ochotných reprezentovať svoju obec takýmto spôsobom v miestnej lige. Futbalový klub zastupuje aj mladšia generácia dorastencov. Takisto sa podieľajú na budovaní dobrého mena Sliepkoviec svojimi výkonmi na ihrisku.

Prvá písomná zmienka o dedine Sliepkovce je v listine z roku 1314 o deľbe majetkov šľachticov z Budkoviec, ktorým patrili aj Sliepkovce. Obec pôvodne vznikla ako osada kráľovských strážcov hraníc.

V 14. stor. mala obec úradný názov Zelepke. Bol to maďarizovaný názov staršieho slovenského názvu Selepka, neskôr sa z neho vyvinul názov Slepkovce.

Po úpadku sedliactva dochádzalo k znižovaniu počtu obyvateľstva i domov a sídlisko spustlo natoľko, že začiatkom 18. stor. a v rokoch 1715 – 1720 dedina neexistovala.

Pôvodne sa obec rozprestierala medzi vodnými tokmi Laborec a Duša. Miesto kde sa nachádzala sa označuje “starý valal” . Obec patrila do Zemplínskej stolice k Michalovskému slúžnovskému obvodu a okresu Michalovce. Na základe kanonickej vizitácie z roku 1749 zisťujeme, že tu bývalo 78 ľudí.

V rokoch 1171 – 1774 prebehla urbárska regulácia. Z vtedy spísaných súpisov sa dozvedáme o podmienkach života vtedajších obyvateľov: Využívanie dvojpoľného systému, platenie cirkevného desiatku, a deviatku zemepánovi. Robotné povinnosti zahŕňali prácu na grófskych pozemkoch tri dni v týždni (niektorí zemepáni požadovali aj viac).

Za vlády Jozefa II. sa v rokoch 1784 – 1787 uskutočnilo prvé sčítanie ľudu v Uhorsku. V obci v 38 domoch žilo 51 rodín v počte 257 obyvateľov, z toho 15 sedliakov, 32 želiarov a niekoľko podželiarov. Cirkevný život rímskokatolíkov bol spojený s farnosťou Budkovce a miestnym farským kostolom. Gréckokatolíci patrili pod farnosť Dúbravka.

Podľa sumárneho súpisu obyvateľstva okresu Michalovce v Zemplínskej stolici z roku 1800 žilo v 50-tich domoch 60 rodín. Z celkového počtu 372 obyvateľov bolo 13 sedliakov, 22 želiarov a podželiarov, 154 synov rodín a 183 žien.

Podľa štatistiky z roku 1828 bol zaznamenaný demografický nárast. 436 obyvateľov obývalo 56 domov.

V roku 1831 boli obyvatelia Sliepkoviec aktívnymi účastníkmi Východoslovenského roľníckeho povstania. Príčinami vypuknutia povstania boli rýchlo sa šíriaca cholera, ktorej podľahlo aj niekoľko Sliepkovčanov a nepopulárne opatrenia proti tejto epidémii. Obyvatelia 30. júla 1831 napadli lekára, ktorý tu vykonával proticholerové opatrenia. Dospelo to až do štádia, keď v auguste toho istého roku prikročili Dúbravčania, Sliepkovčania a Budkovčania k uväzneniu pánov a Židov.

Marcové zákony z roku 1848, schválené uhorským snemom, zrušili poddanstvo v krajine. Medzi inými boli zrušené aj poddanská robota na statkoch pánov, cirkevný desiatok, zemepánsky deviatok. Na Zemplíne sa však tento zákon uplatňoval oveľa pomalšie oproti iným častiam vtedajšieho Uhorska. Sedliaci hospodárili na pôde ktorú dostali do súkromného vlastníctva, ostatný pracovali na okolitých poľnohospodárskych majeroch.

Do roku 1880 navštevovali školopovinné deti rímskokatolícku ľudovú školu v Budkovciach. Po r. 1880 bola v Sliepkovciach zriadená jednotriedna rímskokatolícka ľudová škola. Škola bola obyčajná chalupa z vaľkov, dreva a blata. Pozostávala z izby pre učiteľa, pitvora a učebne. Deti nastupovali do školy ako osemročné a školskú dochádzku končili ako dvanásťročné.

Domy pred presťahovaním obce boli budované z dreva a vaľkov, omastené blatom a so strechami zo slamy. Dedina bola povestná množstvom blata, ktoré tu bolo celým rokom, no najmä v jari a v jeseni (Odtiaľ názov “Šľipkovce”, slovensky Slepkovce a Sliepkovce). Časté záplavy sužovali obyvateľstvo. Pravidelne sa vylievali raz Laborec raz Duša. Voda ničila úrodu na poliach i obydlia obyvateľov. Voda často vnikala do domov a ľudia hľadali útočisko na povalách a zachraňovali si holé životy na strechách domov. Napriek týmto skutočnostiam počet obyvateľov vzrastal. Pred presťahovaním obce v roku 1890 obývalo 60 domov 570 ľudí.

V roku 1895 postihla obec veľká povodeň, ktorá pripravila ľudí o väčšiu časť ich majetkov. Preto sa uchádzali o pozemky v Žbinskom chotári, s názvom Pusté Stráže,

v celkovej výmere 90 katastrálnych jutár (asi 51,75 ha). Neboli ohrozované povodňami kvôli svojej vyššej polohe. Gróf Dénes Andrassy (Dionýz Andráši) so svojou manželkou videli biedu obyvateľov, preto súhlasili s predajom pozemku a poskytli dar v hodnote 10 000 zlatých. Z tohoto podnetu bola obec pomenovaná po grófovi Andrášim “Dénesfalva”, v preklade Denešova dedina, čiže Denešovce. Názov “Dénesfalva” sa oficiálne začal používať od roku 1895, keď ho schválil minister vnútra Rakúsko-Uhorska. Posledným richtárom na “starom valale” a prvým v novovybudovaných Sliepkovciach bol Michal Kažmirský.

Zo sumy venovanej grófom Andrášim vyplatila dedina poplatky za vnútorné cesty pozemok na školu, kostol, cintorín, obecný dom a rôzne iné poplatky. Zvyšok rozdelili medzi občanov, ktorým priznali nárok na podporu. Losovaním bolo rozdelených 115 usadlostí, ktoré museli občania splatiť. V roku 1897 sa po vymeraní pozemkov začalo s budovaním, ktoré bolo dokončené v roku 1900. Presťahovanie bolo ukončené v roku 1899. Výstavba prebiehala na plánovanom krížovom pôdoryse (Dodnes sú ulice usporiadané v tvare kríža.). Na novom mieste bola vybudovaná škola so schválením príslušného ministerstva. Otvorená bola v roku 1900. Prvý učiteľ Belo Kováč vyučoval v maďarskom jazyku.

Ako preventívne opatrenie proti povodniam dal gróf Andráši vykopať kanál, ktorý viedol popod žbinský les. Viedol od Duše cez sliepkovský chotár až po lastomírsky (Tento kanál je funkčný aj dnes).

Podľa sčítania z roku 1900 žilo v Sliepkovciach celkovo 507 ľudí, z toho 318 rímskokatolíkov, 170 gréckokatolíkov, 2 luteráni a 17 obyvateľov bolo židovského vierovyznania.

Na prelome 19. a 20. stor prebehla Sliepkovcami vysťahovalecká vlna. Najpreferovanejšia krajina, kam sa emigranti masovo sťahovali bola Spojené štáty americké.

Poštu dedinčania využívali v Budkovciach, železničnú stanicu v Bánovciach nad Ondavou.

Prvá svetová vojna ovplyvnila život aj v Sliepkovciach. V roku 1914 povolali na vojnu starostu Jozefa Pandoščáka, ktorý vo vojne padol. Školské vyučovanie bolo prerušené.

V roku 1918 sa starostom stal Štefan Jenči. Za jeho starostovania nastali v krajine prevratné zmeny. Rakúsko-Uhorsko sa rozpadlo a 28. septembra 1918 vznikla Československá republika.

Pre toto obdobie je charakteristické budovanie už murovaných domov s valbovou strechou.

Zo strany Sliepkovčanov bola vyvíjaná snaha o postavenie kostola. Kostol mal byť postavený na pozemku, ktorý v predchádzajúcom období daroval gróf Dionýz Andráši, spolu s fundamentáciou v hodnote 16 000 korún. Plán kostola urobil staviteľ Kozma z Michaloviec a rozpočet stanovil na 300 000 korún. Na dobrovoľnú zbierku prispievali rímskokatolíci i gréckokatolíci. Kostol v secesnom historizujúcom štýle začali stavať v roku 1921 a dokončili ho v roku 1922. Architektúra hlavného oltára bola zhotovená A. Heflerom z Bardejova. Oltárny obraz, s motívom Nanebovstúpenia Pána, technikou oleja na plátne, vyhotovil významný maliar z Michaloviec Teodor Jozef Mousson. Je autorom aj obrazu Kristus v Getsemanskej záhrade, ktorý dodnes zdobí interiér kostola.

V roku 1928 bol do funkcie starostu zvolený Michal Jenči. Jeho primárnym cieľom bolo vybudovanie cesty medzi Sliepkovcami a Budkovcami. Spojenie bolo dôležité, lebo ľudia do Budkoviec chodili na faru, notársky úrad, poštu, železničnú a žandársku stanicu, k lekárovi i lekárnikovi. Stavba sa vykonávala v rokoch 1931 – 1933. Kameň na cestu vozili Sliepkovčania i Dúbravčania zo železničnej stanice v Budkovciach.

Po vzniku Slovenska (14. marec 1939) zaútočila maďarská armáda 23. marca 1939 z Podkarpatskej Rusi na východné Slovensko. Na odpor sa postavili dobrovoľníci Hlinkovej gardy a príslušníci slovenskej armády. Hneď v prvý deň Malej vojny (Tak sa označuje tento konflikt medzi Maďarskom a Slovenskom) padol v boji gardista Mikuláš Klanica, rodák zo Sliepkoviec, kde bol aj pochovaný so všetkými vojenskými poctami. Vo vojne padli aj ďalší obyvatelia Sliepkoviec, medzi inými Michal Čižmar a Štefan Čižmar.

2. svetová vojna zasahuje Sliepkovčanov po vypuknutí Slovenského národného povstania v auguste 1944. Na dedinu dopadli v novembri 1944 dve bomby z nemeckých lietadiel. V dňoch 12. – 24. novembra nemecká armáda rekviruje potraviny, obilie, dobytok a kone. 26. novembra prichádza počas ústupu Nemcov do obce Červená armáda a zriaďuje tu poľné letisko.

Od roku 1944 viedol školu Ján Dandár. V dvojtriedke vyučoval časť žiakov dopoludnia a časť popoludní.

Májové voľby do Ústavodarného Národného zhromaždenia obnovenej Československej republiky v Sliepkovciach vyhrala Demokratická strana (346 hlasov) pred Komunistickou stranou (70 hlasov), Stranou práce (14 hlasov) a Stranou slobody (9 hlasov). Na voľbách sa zúčastnilo všetkých oprávnených 439 občanov Sliepkoviec.

V 50-tych rokoch bola v obci zriadená úradovňa Miestneho národného výboru. Bola dokončená elektrifikácia, telefonizácia, obecné cesty i cesta Sliepkovce –Lastomír.

Obecný bubeník bol nahradený verejným rozhlasom, bola zriadená autobusová linka Michalovce – Lastomír – Sliepkovce. Domy sa stavali so štvorcovým pôdorysom.

K 31. decembru 1957 počet obyvateľov prvýkrát prekročil 700. V roku 1958 bolo v obci založené Jednotné roľnícke družstvo, ktoré začalo hospodáriť na pôde s rozlohou 240 ha. Prvým predsedom sa stal Ján Jenči.

V 60-tych rokoch bola zriadená materská škola, ukončila sa výstavba kultúrneho domu, kde bol vzápätí presťahovaný Miestny národný výbor.

V 70-tych rokoch sa zriadila obecná knižnica a ukončila sa prestavba školy. Riaditeľ školy, Ján Mitro, založil spevácko – tanečný zbor Deneščan a súbor Roma pre rómskych spoluobčanov. V roku 1975 využívali tunajší ľudia 42 osobných áut, kým v roku 1948 nevlastnil žiadny obyvateľ osobné auto. Od 1. septembra 1979 ostali na základnej školy ročníky 1. – 4. , keď 5. ročník bol presunutý do Budkoviec, podľa rozhodnutia Odboru školstva Okresného národného výboru v Michalovciach.

80.-te a 90.-te roky sú charakteristické ďalšou modernizáciou. V obci bol zavedený zemný plyn, ukončila sa výstavba čističky odpadových vôd a kanalizácie. Okolo cintorína bolo vybudované nové oplotenie a bola započatá výstavba domu smútku a obecného vodovodu. Obec bola takto pripravená vstúpiť do nového tisícročia a začať písať novú históriu.

*Rok*	*Počet obyvateľov*	*Domov*	*Rodín*	*Rímskoka* *tolíkov*	*Gréckoka* *tolíkov*	*Iné viero* *vyznanie*
*1749*	78	*	*	38	37	1 evanjelik
*1787*	257	38	51	*	*	*
*1800*	372	50	60	179	185	8 židov
*1831*	455	56	*	220	225	*
*1890*	570	60	*	*	*	*
*1900*	507	*	*	318	170	17 židov

1. Štátny okresný archív Michalovce, fond Obvodný notársky úrad Budkovce 1921 – 1944.

2. knižnica Štátny okresný archív Michalovce, Vlastivedný slovník obcí na Slovensku.

6. knižnica Štátny okresný archív Michalovce, J. Novák: Rodové erby na Slovensku.