Sliepkovce |
Tak tu som žil svojich prvých 18 rokov. Vlastne dá sa povedať, že tu stále žijem. Teda hlavne cez prázdniny, prípadne nejaké sviatky, proste keď som doma.
Sliepkovce ležia na východnom Slovensku, 11km juhovýchodne od Michaloviec (tie sú 60 km východne od Košíc). Žije tu asi 750 ľudí v 200 domoch.
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1314. Prvý úradný názov bo Zelepka. Bol to maďarizovaný názov pôvodného Selepka. Z neho sa neskôr vyvinul Slepkovce.
Dedina bola povestná množstvom blata, ktoré tu bolo celým rokom, no najmä v jari a v jeseni (odtiaľ názov “Šľipkovce”, slovensky Slepkovce a Sliepkovce).
A keďže obec neustále zaplavovali Laborec alebo Duša, boli nútení obyvatelia dedinu presťahovať. Obyvatelia sa uchádzali o pozemky v Žbinskom chotári,
ktoré patrili grófovi Dionýzovi Andrášimu (Dénes Andrassy). Gróf so svojou manželkou videli biedu obyvateľov, preto súhlasili s predajom pozemku a poskytli dar v hodnote 10 000 zlatých.
Z tohoto podnetu bola obec pomenovaná po grófovi Andrášim “Dénesfalva”, v preklade Denešova dedina, čiže Denešovce. Dedina sa teda presťahovala na terajšie miesto okolo roku 1895.
Sliepkovčanov sa dotýkal konflikt s Maďarskom pred 2. svetovou vojnou - tzv. Malá vojna. V prvý deň konfliktu padol 20-ročný Mikuláš Klanica, ktorý bol pochovaný so všetkými vojenskými
poctami pochovaný na miestnom cintoríne. Obyvateľov zasiahla aj 2. svetová vojna. Na dedinu boli zhodené dve nemecké bomby, nemecká armáda rekvirovala majetky a pri ústupe Nemcov, tu
Červená armáda zriadila poľné letisko.
Od tej doby žije dedina v relatívnom pokoji. Skultúrňuje sa a modernizuje. V obci je zavedený plyn, voda i kanalizácia. Buduje sa Dom smútku.
Zatiaľ sa sem vždy rád vraciam, veď je to furt môj domov... :-)))
|
Ak by ste chceli o Sliepkovciach niečo podrobnejšie, je tu moja geografická práca |
